Moje prvé stretnutie s Rumunskom bolo ešte za čias socializmu, keď som sa ako vysokoškolák v roku 1984 vybral stopom do Bulharska. Vtedy som bral Rumunsko ako jednu z krajín po ceste. Nuž ale nakoniec to trvalo tri dni, kým som sa dostal od Oradei do Giorgiu na Bulharskej hranici. Prešiel som nádhernú krajinu a mal som stále pocit, že by som si mal niekedy zopakovať túto cestu. Podarilo sa. Tento rok, keď som sa rozhodoval kam pôjdeme na Silvestra, doma som nenapadne naznačil že by to mohlo byt Rumunsko. Rozhodnutie padlo na Transylvániu. Konečnou destináciou bolo lyžiarske stredisko Azuga. Ale asi vinou transylvánskeho škriatka (nuž neviem či niečo také majú, ako severské národy) sme nakoniec skončili v stredisku Predeal. V povodne objednanom hoteli o nás „na počudovanie" nič nevedeli, tak sme si po 850 kilometroch trmácania museli zháňať nove ubytovanie a to tesne pred Silvestrom 29.12. nebolo nič jednoduché. Ale s pomocou miestnych sa to nakoniec podarilo.