Strednou amerikou - v tieni sopky

Autor: Daniel Schikor | 5.3.2021 o 8:31 | Karma článku: 5,25 | Prečítané:  1475x

Po štyroch dňoch panamského zbližovania sa so Strednou Amerikou sa presúvame do Kostariky. Zvolili sme si leteckú dopravu kvôli šetreniu času. Mesiac na celu Strednú Ameriku je predsa len malo.

Autobusom sme sa presunuli na letisko. Tam nás bez problémov vybavili a po necelej hodine letu sme pristali v hlavnom meste Kostariky San José. Tu sme mali rezervovane auto. Za Toytu Corolu sme zaplatili 130€ na štyri dni. Po jeho vyzdvihnutí sme sa vydali na sever krajiny k vulkánom. Cestou sme spoznávali krajinu a kochali sa džungľou ktorou sme prechádzali.

Kostariku možno nazvať aj švajčiarskom Strednej Ameriky. Ten rozdiel oproti ostatným krajinám Strednej Ameriky je badateľný. Bolo to vidieť na každom kroku. Kostarika je aj najekologickejšia krajina na svete. A zakladá si na tom. Až štvrtina územia krajiny je chráneným národným parkom a  v nerušenej prírode tu žije nespočetné množstvo rôznych živočíchov. Ešte jedna zaujímavosť, Kostarika bola prvá krajina na svete, ktorá v roku 1949 zrušila svoju armádu.

Po štyroch hodinách jazdy horami sme sa dostali do nášho cieľa mesta La Fortuna. Napriek tomu, že sa jedná o malé mestečko, tak sa nám tu podarilo zablúdiť a nevedeli sme nájsť naše ubytovanie. Opäť nám pomohla dobrosrdečnosť domácich. Malý chlapček si sadol k nám do auta a navigoval nás.

Ubytovanie oproti Paname bolo priam kráľovské. Mali sme k dispozícii apartmán s dvomi izbami, kúpeľnou a kuchyňou. Tú sme hneď večer aj využili. V priľahlom obchode sme nakúpili fúru potravín na večeru aj do chladničky. Jedine čo nám tu chýbalo bol náš chlieb. Majú tu väčšinou sladké pečivo, alebo sucháre.

La Fortuna sa nachádza priamo v strede vulkanického pohoria. Nad mestom sa vypína neprehliadnuteľná sopka Arenal, ktorá v roku 1968 vybuchla a prilákala sem množstvo turistov. Obdivovali ohnive predstavenie na oblohe. Momentálne už skončilo. Pohlaď na majestátnu sopku je stále nádherný. Počas nášho celého pobytu bola bohužiaľ zahalená v oblakoch.

Okrem sopky sú v okolí mestečka viaceré atraktivíty. Je tu množstvo wellnes s termálnou sopečnou vodou. Navštívili sme jedny z nich. Rezort Observatori, ktorý okrem kúpania ponúka aj náučný chodník džungľou. V nej je vidieť množstvo živočíchov ako papagáje, mývali, lietajúce sliepky, chrobáky či motýle. Celému rezortu dominuje vysoká rozhľadňa z ktorej sme mali džungľu ako na dlani. Po prechádzke sme relaxovali v termálnom bazéne s neodmysliteľným výhľadom na sopku.

Ďalším zážitkovým parkom je MISTICO. Ponúka prehliadku džungle prostredníctvom visutých mostov, ktorých je tu množstvo a džungľu sme mali opäť ako na dlani. Bolo tu o poznanie viac turistov a o to menej živočíchov. Ale aj tak to stoji za návštevu. Len si treba zvyknúť na 100% vlhkosť ktorá tu vládne.

V okolí mesta je množstvo kakaových a kávových plantáži. Nie je problém na niektorú z nich zájsť, porozprávať sa jej majiteľom a vychutnať si výbornú kávu. V jednej výrobni kávy sme strávili dve hodiny rozhovorom s jej majiteľom. Okrem pestovania kávy sme sa dozvedeli aj o politickej situácii v Strednej Amerike. Majiteľ pochádzal z Nikaraguy z ktorej musel ujsť pred politickými perzekúciami vtedajšej socialistickej vlády.  Na plantáži zamestnával hlavne Panamcov, ktorí si chodia do Kostariky privyrábať.

V tieni sopky sme strávili tri dni a keď sme odchádzali, tak nás vulkán na rozlúčku pozdravil. Vynoril sa spoza hmly a ukázal nám celú svoju krásu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?