Keď sme vyrážali z Palenque, tak sme nemali určený cieľ cesty. Chceli sme nájsť nejaké pekné tiché miesto na pobreží Mexického zálivu. To sa nám nepodarilo. Nakoniec sme skončili v meste Veracruse, ktoré nie je ani malé ani tiché. Patrí medzi veľké letovisko z množstvom hotelov na pobreží. Bolo to tým, že sme nešli priamo po pobreží ale po diaľnici, ktorá je kus vzdialená od mora. Chodiť po lokálnych cestách v Mexiku je dosť problém. Okrem toho že mnohé sú vo veľmi zlom stave, číhajú tu na vás na každom kroku spomaľovače a tie k rýchlej jazde moc neprispievajú. Sem tam sme však z cesty odbočili a jedno z týchto odbočení sa nám oplatilo. Bolo to do mestečka La Venta, centra Olméckej kultúry.
Olmékovia, alebo Jaguárí Indiáni patria k najstarším civilizáciám v strednej Amerike. Olmécka kultúra sa považuje za akúsi "materskú" kultúru ostatných, predovšetkým Mayov, no ovplyvnili aj Aztékov. Okolo Olmékov je množstvo tajomstiev. Vedci si doteraz lámu hlavu, kto vlastne boli títo ľudia. Ostali po nich kamenné hlavy, ktorých vzhľad má africké rysy a to dáva priestor na mnohé hypotézy a špekulácie odkiaľ vôbec pochádzajú. Ich pôvod sa doteraz nevysvetlil. Olmékom sa pripisuje aj rituálna hra s kaučukovou loptou, ktorú bolo potrebné prehodiť cez obruč bez toho aby sa jej niekto dotkol rukou alebo nohou. Mohli sa používať iba lakte alebo kolená. V tejto hre šlo doslovne o život. Porazené družstvo bolo popravené. Túto hru prevzali od nich aj Aztékovia.
Olméckym sídlam dominovali pyramídy, ktoré mali tvar sopiek. Dnes pripomínajú zarastené kopce, z ktorých je pekný výhľad na šíre okolie. Keď sme tam boli, tak sa pod jednou z nich konala slávnosť. Nám to pripomínalo svadbu, ale ťažko povedať o čo sa jednalo. Nechceli sme rušiť, tak sme len opodiaľ pozorovali.
Mesto Veracruis, tak ako mnoho iných miest v Mexiku založili španielsky kolonizátori. Prví sem prišli už v roku 1519. V súčasnej dobe má mesto viac ako pol milióna obyvateľov. V meste nájdete viacero kultúr. Najviac sa tu miesi karibská s africkou so silným španielskym vplyvom. Napriek tomu, že mesto nepatrí medzi najpropagovanejšie turistické destinácie, je tu množstvo hotelov. Tie využívajú hlavne domáci. Takže na plážach nebolo až tak veľa ľudí a my sme mali dokonca možnosť pozorovať miestnych rybárov ako vyťahujú siete s úlovkom. Musím povedať, že pozorovať ich bola dosť veľká zábava. Viac im to nešlo ako šlo, ako keby to robili prvý krát. Jedného z nich dokonca museli zachraňovať aby sa neutopil a to boli vo vode maximálne tak po pás. Však načo má rybár vedieť plávať, nie? Ale nakoniec všetko dobre dopadlo a úlovok si rozdelil a to čo ostalo hneď na pláži predali.
Nakoľko sme nevedeli kde vlastne skončíme, tak sme dopredu nemali ani zaistené ubytovanie. Hotel sme si našli na blink. Vlastne ako všetky hotely na celej našej ceste. Vôbec s tým nebol problém a ceny vzhľadom na „zúriacu prasaciu chrípku“ boli viac ako dobré. Dalo sa vyspať už za 12€ na hlavu a to neboli žiadne hotely nižšej kategórie. Väčšina s nich mala bazén a izby boli priestranné s obrovskými posteľami. Klimatizácia samozrejmosťou. Keď to mám zhodnotiť tak najlepšie ubytovanie bolo v Palenque, kde sme bývali v bungalovom komplexe. Bežnou praxou tu bolo, keď ste otvorili dvere najskôr odohnať leguány, ktoré sa vyhrievali pred dverami.