Barmskú časť našej cesty sme začali s meste Mandalay. Už cestou z letiska sme nasávali atmosféru mesta a rušný život v uliciach. Naša prvá zastávka bola na obed. Zastali sme v pri občerstvení, ktoré by sme u nás podľa toho ako vyzeralo nazvali vývarovňou. Priestory boli síce skromné ale čisté a čisté boli aj sociálne zariadenia. Takáto úroveň bola v stravovacích zariadeniach po celej Barme. Počas našej cesty ani jeden z nás nemal žalúdočné problémy spôsobené jedlom. Ponuka jedál bola bohatá a a mali ste tu na výber rôzne husté rezancové polievky, praženú ryžu, pečené a vyprážane mäsá. K tomu samozrejme kopec rôznych príloh a omáčok. Barmská kuchyňa je pestrou zmesou Indických, Čínskych a Thajských jedál. Jej základom je zelenina, mäso a strukoviny, ako príloha je zvyčajne ryža. Polievky sú chutné, veľmi husté s množstvom zeleniny, mäsa, ryžovými rezancami a prepeličími vajciami. Hlavne jedlá sú zvyčajne mäsové kari s ryžou, alebo rôzne opekané či grilované mäsá. Je tu aj hodne ovocia a zvlášť miestne banány boli výborné. K nám dovážaným bánom sa nepodobajú. Sú menšie a hrubšie a aj sladkokyslejšie, výborné, osviežujúce . Na ulici sa dá trs banánov (10 -15 kusov) kúpiť za necelé euro, čo vám vystačí ako strava na celý deň. Vôbec viac sa oplatí jesť na ulici ako v reštauráciách. Jedlá sú tu chutnejšie a lacnejšie.
Mandalay je druhé najväčšie mesto Barmy a zároveň posledné kráľovské hlavné mesto. Bolo založené len pred 150 rokmi na brehoch rieky Ayeyarwady. Aj napriek tomu, že sa jedná o pomerne mladé mesto nájdete tu množstvo pamiatok a atrakcií, ktoré stoja za návštevu. Nachádza sa tu jedna z najuctievanejších budhistických svätýň Mahamuni Paya so štvormetrovou sochou Budhu. Pôvodne bola socha bronzová ale tisíce oddaných budhistov ju za mnoho rokov pokrylo 15 centimetrovou vrstvou zlatých plátkov. V meste a jeho okolí sa nachádza množstvo zlatotepeckých dielní, kde za celodenného búšenia kladivami tieto zlaté plátky vyrábajú. Ďalšími pamiatkami ktoré sme navštívili bol Kráľovský palác a kláštor Shwe Kyaung s omračujúcou rezbárskou výzdobou z tíkového dreva. Nenechali sme si ujsť ani komplex pagody Kuthodaw s nápismi na 729 stúpach, tiež známy ako „Najväčšia kniha sveta“. Okrem pamiatok sa v meste a jeho okolí, ako som už spomenul, nachádza množstvo rôznych dielni, kde sa vyrába ešte tradičnými technikami, alebo technikami na úrovní manufaktúr. Sú tu jednak zlatotepecké dielne, tkáčske dielne, výroba šiat alebo sochárske dielne, kde vám z bieleho mramoru vytesávajú Budhu v rôznych podobách. Súčasťou každej dielne je aj malý obchodík, kde si ich výrobky môžete hneď kúpiť.
Množstvo zaujímavosti a pamiatok, ktoré stoja za pozretie nájdete aj v širšom okolí mesta. Odporúčam ísť do funkčného kláštora v Amarapure, kde môžete aspoň z časti vidieť život mníchov. Potom sa môžete prejsť nad hladinou jazera Taungthaman po tíkovom vyše kilometra dlhom U Bein moste a následne sa pokochať pohľadom na kopec Sagaing, ktorý je posiaty množstvom budhistických pagod a stup. Večer keď sa vrátite, tak padne dobre si sadnúť do miestneho lokálu a len tak nezáväzne pri pive, alebo miestnej whisky pohovoriť s domácimi. Je tu skutočne čo pozerať. Mimochodom pivo je tu dobré a whisky neskutočne lacná.
Pozrite si: