Hodvábna cesta - Buchara (Uzbekistan)

Autor: Daniel Schikor | 29.9.2013 o 17:53 | Karma článku: 9,55 | Prečítané:  1064x

Buchara bola ďašou zastávkou na našej hodvábnej ceste. Pri presune sme využili služby Uzbeckých železnic. Musí sa uznať, vlaková doprava tu je na vysokej úrovni a naše železnice sa majú od nich čo učiť. Hlavne v kultúre cestovania. Vlaky sú čisté, klimatizované a funguje v nich plný servis, vrátane typických samovarov snáď asi ešte z éry cárskeho ruská. Aspoň tak na mňa pôsobili. Možno je to tým, že tu vlaky chodia na podstatne dlhšie vzdialenosti, ako sme zvyknutí a človek potrebuje určitý komfort, aby takúto  cestu ustál.  Vo vlaku sme strávili noc. Lepšie povedané po vodke na pekne sny, sme ju prespali na pohodlných ležadlách spacieho vozňa.

P1100943.JPG

P1100946.JPG P1100947.JPG

Buchara nás privítala zavčasu ráno davmi ľudí. Všetci sa tlačili k východu, kde to ale brzdila policajná kontrola. Uzbecké stanice zrejme ešte aj dnes fungujú na princípoch bývaleho Sovietskeho zväzu a jeho kontroly pohybu obyvateľov. Pri vstupe, alebo odchode zo stanice sa okrem platného cestovného lístku musí predložiť aj pas, alebo iný doklad. Nechýbjú ani detektory a kontrola batožiny. Pred stanicou nás už čakal odvoz do miesta nášho ubytovania. Bolo to potrebné, lebo stanica okrem kontrol ako na letisku je od mesta aj vzdialená ako letisko.

P1110049.JPG

Buchara patri k najstarším mestám v strednej Ázii. Jej história siaha až do 5 storočia pred našim letopočtom, ale ako oáza v púšti tu bola už dávno pred tým. Pre mesto je charakteristické historické centrum, ktoré patri do svetového dedičstva UNESCO. A máte tu skutočne čo obdivovať. V uličkách starého mesta nie je problém zabudnúť sa, obdivujúc krasu mešít, bazárov a len tak. Nakoniec, keď vás premôže únava sadnete si do reštaurácie, alebo kaviarničky. Tu pri dobrom jedle, pive, víne a družnom rozhovore s domácimi zotrváte až do neskorej noci.

P1100959.JPG

P1110023.JPG

P1110029.JPG

P1110032.JPG

P1110041.JPG

P1110039.JPG P1110040.JPG

P1110021.JPG

P1100996.JPG

Neďaleko historického centra čakajú na návštevníkov parné kúpele, do ktorých bohužiaľ mohli ísť len naše spolucestujúce. Vyšli z ních  ako znovu zrodene a ich chvála nemala konca. Vraj to bolo osviežujúce aj napriek prevládajúcim horúčavam, ktoré sa v kupeľoch nezmiernili, ba by som povedal naopak, stúpli.  Netreba vynechať ani návštevu predstavenia miestneho folklóru, ktorý je spojený s miestnymi špecialitami a predvádzaním uzbeckej módy.

P1110047.JPG

Ráno, keď sme sa zobudili nás čakalo prekvapenie. Vo dvore domu, kde sme boli ubytovaní parkovali tri motorky s českou značkou a ich majitelia spali dolu v obývačke. Tak sme mali pri raňajkách spoločnosť. Navzájom sme si predávali zážitky a skúsenosti z ciest. Chalani boli na cestách už druhý mesiac. Z Čiech cez Turecko, Irán a Uzbekistan smerovali do Mongolska. Na to čo prešli boli v pohode a plní odhodlania do ďalších dobrodružstiev. Presne ako my. Len na rozdiel od nich sa naša cesta nenávratne blížila ku koncu. :-(

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?