Na cestách s karavanom - Čierna Hora

Autor: Daniel Schikor | 6.5.2012 o 17:30 | (upravené 9.7.2013 o 21:32) Karma článku: 8,25 | Prečítané:  1888x

Keď som v roku 2010 plánoval dovolenku, padla voľba na nezvyčajnú kombináciu Čierna Hora - juh talianska.  Všetci sa ma pýtali či chcem obísť celý Jadran a celú dovolenku stráviť len v aute. Nechcel som,  však existujú aj iné možnosti prepravy ako cesta - trajekty. Ako vždy začalo to výberom kempingu. Na moje zdesenie som na Internete našiel na pobreží Čiernej Hory len dva a aj to len 50 metrov od seba. Tým skončil výber lokality.

V Čiernej Hore som bol už viackrát a poznám viac ciest ako sa tam dostať, preto som zvolil síce najdlhšiu ale najpohodlnejšiu cestu po diaľnici cez Maďarsko a Chorvátsko. Ako obyčajne podarilo sa nám vyraziť na cestu až na obed, ale aj napriek tomu sme krátko po polnoci spali na odpočívadle pri Splite. Jedna z výhod karavanu je že môžete zastať kde potrebujete a prespať. Na druhý deň sme sa cez očarujúci Dubrovník dostali až na hranice s Čiernom Horou. Po dlhej dobe som opäť zistil čo je to čakanie na hraniciach. Strávili sme tam asi dve hodiny a keď sme prišli na radu, tak som sa ani nečudoval prečo. Kým mi colník vysvetlil čo vlastne potrebuje prešlo viac ako 10 minút. To sa opakovalo skoro pri každom aute v rade, ktorých sa tam nazbieralo neúrekom. Po úspešnom absolvovaní kontroly dokladov sme pokračovali už bez problémov v ceste. A dokonca si aj vyskúšali prepravu menším trajektom v Boke Kotorskej.

002_Boka_Kotorska.JPG

Kemp Ujteha bol malý, príjemný a hlavne udtržiavaný asi 30 metrov od mora. Majiteľkou kempingu je učiteľka z Podgorice, ktorá si takto privirábala cez leto. Podľa mojích výpočtov to bol vcelku slušný zárobok. Pri príchode nás už čalako miesto, ktoré som zarezervoval cez mail. Je to potrebné, lebo kemping je po celú sezónu plný. Osadenstvo kempu pozostávalo hlavne zo Srbov a Bosniancov, ktorí boli veľmi priatelský a podelili sa aj o výbornu slivkovú rakiju.

003_Kemp_Utjehla.JPG

011_Kemp_Utjehla.JPG

001_Kemp_Utjehla.JPG

Ako som už spomínal, v Čiernej Hore som bol už viackrát a poznal som to tam hlavne v horách, tak sme prekladali náš pobyt pri mori rôznymi výletmi. Odporúčam raftovanie na rieke Tara, ktorá patrí medzi najkrajšie na Balkáne a jej kaňon je druhý najdlhší po Coloradskom. Meria cez 80 km a v roku 2008 som ho splavil celý. Priamo v kempe sa dal objednať výlet na Taru so raftovaním, tak sme neváhali ani chvíľu a už druhý deň ráno sme vyrážali.

004_Tara.JPG

018_Tara.JPG

Ďalšou dominantou Čiernej Hory je Skadarské jazero o ktoré sa delí z Albánskom. Jazero je vraj v súčasnosti najväčším v Európe. Sem tiež smerovala jedna z našich výpravných ciest.

001_Skadarske_jazero.JPG

007_Skadarske_jazero.JPG

Keďže sme boli neďaleko Albánskych hraníc neodpustili sme si aj výlet do tejto krajiny. Albánsko som tiež už poznal, ale boli to len hory a rieky kde som bol. Tento raz som spoznal aj väčšie mestá - Tiranu a Skadar.

020_Tirana.JPG

036_Tirana.JPG

Po deviatich nádherných dňoch sme opustili Čiernu Horu a trajektom z Baru do Bari sme sa presunuli k druhej časti našej cesty, do Talianska. Cesta trajektom trvala 9 hodín a musím povedať, že bola dosť nudná. Nič okolo len samé more a sem tam nejaká ľoď.

005_Bar_-_Bari.JPG

008_Bar_-_Bari.JPG

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?