Na cestách s karavanom – Turecko

Autor: Daniel Schikor | 18.2.2012 o 13:55 | (upravené 9.7.2013 o 21:33) Karma článku: 7,97 | Prečítané:  1653x

Šesť rokov už trávime dovolenky s karavanom. Za tú dobu sme prešli viac krajín. V začiatkoch to bolo hlavne Chorvátsko, ale časom sme sa „odvážili" aj na objavovanie vzdialenejších miest. Minulý rok padla voľba na Turecko. Musím povedať, že to bola dobra voľba a stálo to za to.

Cestu sme začali plánovať už vopred a ako  vždy to začína, vytipovaním kempov. Tu som zažil prekvapenie. V destinácii,  kam sme chceli ísť (Istanbul a okolie) som našiel len dva. Jeden bol pred Istanbulom pri Marmanskom mori a druhý za Istanbulom pri Čiernom Mori. Tak rozhodnutie padlo logicky na ten prvý. Keby nevyhovel, tak bude ešte kam isť.

Samotná cesta, ktorá viedla cez Maďarsko, Srbsko, Bulharsko až do samotného Turecka, trvala dva dni, ale výhodou cestovania s karavanom je možnosť kedykoľvek zastaviť a prespať. Využili sme ju neďaleko bulharského Plodivu.

Cesty boli v poriadku a veľkú časť z nich tvorili diaľnice. Paradoxne najhoršia cesta z celej trasy bola medzi Šahami a Zvolenom.  Prechody hraníc boli rôzne. Dlhšie sme stáli na bulharsko - tureckej hranici, kde zavádzali nový informačný systém a nejakým nedopatrením  sa im stalo, že nevedel rozpoznať naše slovenské pasy. Ale v prijateľnom čase sa to vyriešilo. Pred nami stojaci Rakúšania mali také iste problémy. Cestou späť sme uviazli na viacerých hraniciach. Prvými boli turecko - bulharské hranice, ale tento raz to bola bulharská strana. Bulharský colnici sa rozhodli vyložiť všetky cez nich prechádzajúce autá. Zamerali sa aj na náš karavan, ale keď uvideli čo všetko sa tam nachádza a predstava že by im možno na to nestačilo ani blízke parkovisko, ich odradila od tohto zámeru. Ďalšou problémovou hranicou bola srbsko - maďarská hranica, kde vznikla asi štvorhodinová kolóna. Bolo to hlavne spôsobené časom nášho návratu, nedeľou. Mnohí šoféri z Balkánu boli značne nervózny a okrem slovných útokov tu nechýbali ani fyzické „kontakty".

Po dvoch dňoch kočovania po Európe sme dorazili do cieľa našej cesty, ku mestu Silivri. Kemp sa nám podarilo nájsť za pomoci ľudí v ňom ubytovaných, ktorí zbadali náš karavan a pochopili kam asi mame namierene :-). Nachádza sa na brehu Marmanskeho mora a väčšina jeho dočasných obyvateľov tu má karavany umiestnene na stálo. Tak si ich okolie pochopiteľné upravujú podľa svojich predstáv.

PICT0107.JPG

Najväčším mojim prekvapením okrem ceny ubytovania (cca 10 EUR za dve osoby, karavan a auto na noc), bolo celoplošné pokrytie kempu WiFi signálom zdarma (to nie je bežné ani v Taliansku). Vybavenie kempu je na  úrovni tých lepších u nás. Okrem klasických tureckých záchodov tu boli aj „naše" na sedenie a tepla voda, ktorá tiekla po cely deň. Problém bol  len s pitnou vodou.  Ale to bol všeobecný problém a dala sa kúpiť za veľmi prijateľnú cenu v supermarketoch, alebo v samotnom kempe. Nechýbal tu totiž obchod s reštauráciou,  kde mali základne potraviny a dokonca aj pivo. Každý deň tam prišlo zeleninárske auto s bohatou ponukou domáceho ovocia a zeleniny. A čerstvé ryby, ktoré ponúkali miestny rybári priamo v kempe sme si grilovali 3x do týždňa, boli výborné.

Do centra Istanbulu, čo bol cieľ našich niekoľkých výprav to bolo asi 60 km. Nezdá sa to ďaleko ale časovo to bolo pre zápchy na vstupe do mesta viac ako dve hodiny. Preto je najlepšie nechať auto na predmestí a do centra sa odviesť hromadnou dopravou. Je to určíte najrýchlejšie, najpohodlnejšie a hlavne systém  Metrobus nemal chybu.

Okrem obvyklého zaháľania pri mori sme precestovali celé okolie, zažili miestny trh, pozreli sa do okolitých miest, dokonca aj k Čiernemu moru a boli pozrieť aj druhý kemp. Ešte že sme ostali v tom prvom.  Snáď bude fungovať aj naďalej, lebo turecká vláda nie je naklonená kempovaniu, ako nám povedal jeho majiteľ. Vraj  sa tam len hýri, ľudia sa oddávajú nerestiam a pijú alkohol. Nuž čo k tomu dodať, čo sa tyká nás sčasti mal pravdu. Však sme Slováci.

Turecko je  veľmi pekná a zaujmavá krajina, aj keď sme z nej videli len malilinký kúsok, stoji za to pozrieť sa tam. Tu je ešte niekoľko fotiek:



P1090841.JPG

Tak sme si nažívali

P1100002.JPG

PICT0009.JPG

Pláž v kempe

P1060549.JPG

Predavač zmrzliny a šašo v jednej osobe (Istanbul)

P1060660.JPG
Palác Topkapi

P1090966.JPG

Modrá mešita

P1100227.JPG

Hagia Sofia

P1060762.JPG

azia.JPG

Most cez Bospor

P1060862.JPG

Silivri

PICT0156.JPG

Čierne more
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?